Projekt Doma v Európe má za cieľ posilniť účasť seniorov na demokratickom živote prostredníctvom rozvoja praktických zručnosti a podporuje interaktívne stratégie orientované na prostredie zážitkových vzdelávacích aktivít. Kombináciou zážitkového vzdelávania, interaktívnou diskusiou a kultúrnou exkurziou sa vytvára priestor pre komunitu, kde seniori môžu rozvíjať svoje zručnosti potrebné pre život v spoločnej demokratickej Európe.
27. januára 2026 bol pre nás v Dome zastúpenia Európskeho Parlamentu na Slovensku pripravený Workshop pod názvom „Rýchlokurz medií 21. storočia“
Celým podujatím nás sprevádzal pán Pavol Lacko, analytik, novinár kritického myslenia v Inštitúte pre dobre riadenú spoločnosť (SGI), ktorý v súčasnosti zastrešuje aj portál Demagog.sk, venujúci sa fact-checkingu politických tvrdení a rozvoju kritického myslenia.
Spresnili sme si spolu s pánom Lackom najčastejšie pojmy v danej problematike – Hoax, Deepfake, Fake news, Fact-checking, Dezinformácie a AI. Niektoré sme poznali a vedeli čo znamenajú, o niektorých sme počuli, ale presný význam sme nepoznali a o niektorých sme ani nepočuli
Pán Lacko a jeho spolupracovníci overujú pravdivosť či už verejne prezentovaných výrokov známych a významných osobností, článkov v denníkoch a iných periodikách a tiež príspevky na sociálnych sieťach. V minulom roku to bolo cez 15 000 overení. Výsledky uverejňujú na stránke demagog.sk a iných verejne dostupných médiách. Spolupracujú aj s Facebook, kde tiež upozorňujú na virálne šírenie rôznych klamlivých alebo zavádzajúcich informácií. Zdrojom vyhľadávania pojmov aj dezinformácií je napríklad platforma Google trendy, konspiratori.sk a iné.
Aby sme si aj pre budúcnosť zapamätali spomínané výrazy v krátkosti ich zadefinujeme.
Hoax – je úmyselne nepravdivá alebo zavádzajúca správa, ktorá sa šíri tak, aby ľudí zastrašila alebo zmanipulovala. Hrá na silné emócie, strach, hnev, súcit
Deepfake – je falošné videa, zvuk alebo obrázok, vytvorený pomocou umelej inteligencie, ktorý vyzerá tak reálne, že môže pôsobiť ako skutočný. Netreba hneď veriť šokujúcim videám a overovať si zdroje. Všímať si zvláštnosti, ktoré nás môžu utvrdiť, že to vytvorila AI.
Fake news – sú úmyselne vymyslené alebo skreslené správy, ktoré sa tiež tvária ako skutočné. Ovplyvňujú názory ľudí, rovnako môže vyvolávať strach, hnev alebo zmätok. Typickým znakom sú bombastické, šokujúce titulky, chýba dôveryhodný zdroj alebo autor a najčastejšie sa objavujú na pochybných stránkach.
Fact-cheking – je proces, pri ktorom sa overujú fakty – zisťuje sa či, dané tvrdenie je pravdivé alebo nie. Fakty sa odlišujú od dezinformácií, overujú sa zdroje a porovnáva sa dôveryhodnosť.
Dezinformácie – sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú šírené úmyselne, aby ovplyvnili názory, správanie a rozhodovanie ľudí. Dezinformácia je zámerné klamstvo, naproti tomu misinformácia je tiež nepravda, ale bez úmyslu klamať
Umelá inteligencia (AI) – je technológia, ktorá umožňuje počítačom „myslieť“ a učiť sa podobne ako človek – analyzovať údaje, rozpoznávať vzory a robiť rozhodnutia. Čím viac sa učí, tým je presnejšia. Môže pomôcť ušetrením času ale závisí od kvality dát, aké správne a presné sú výsledné informácie.
Mali by sme si dávať pozor na prijímania akýchkoľvek správ a informácií. Evolúcia nás naučila báť sa, čo pomáha pri ostražitosti a pomáha prežiť. Preto sme citlivejší na negatívne správy, ktoré sa šíria o to rýchlejšie a často sme ich šíriteľmi aj my sami. Overovanie informácií je základ pre utváranie si názoru.