Prečo veríme nezmyslom bola téma, ktorú si pre nás pripravil pán Pavol Lacko a o ktorej Kultúrni seniori interaktívne besedovali 16.3.2026 v Dome Európskej únie v Bratislave.
Aby sme čo najlepšie pochopili ako pracuje náš mozog, pán Lacko problém rozdelil do dvoch skupín.
I. Architektúra mozgu
Prvá je intuícia/emócia. Často spájame informáciu, aj keď sa nám javí ako dezinformácia, s predchádzajúcou skúsenosťou. Náš mozog najprv vyhodnotí rozhodnutia intuitívne až potom si ich racionálne zdôvodňuje. Preto sto krát opakovaná lož sa po čase stáva pravdou, lebo neutrónové spojenia sa dokážu častým opakovaniam prispôsobovať.
Efekt iluzórnej pravdy je zaujímavý fenomén, ktorý sme si vyskúšali malým testom. Dostali sme tri otázky – Už ste niekedy videli bicykel? Viete, ako používať bicykel? Rozumiete tomu, ako sa používa bicykel? Na všetky otázky sme zhodne odpovedali áno. Potom sme mali do predkresleného obrázka bicykla doplniť chýbajúce časti – kostru, reťaz a pedále. Len piati z nás doplnili obrázok správne. Ide o ilúziu hĺbky vysvetlenia – psychologický jav, pri ktorom si ľudia myslia, že niečomu rozumejú oveľa lepšie než je skutočnosť.
Nepoznáme vlastné limity už či pre obmedzenie sebapoznania, lebo náš mozog má prirodzenú tendenciu vidieť sa v lepšom svetle, nedostatok spätnej väzby, ale aj sociálne porovnávanie.
Mozog miluje príbehy. Náš mozog sa nevyvíjal na hľadanie pravdy, ale na vysvetlenie javov. Preto konšpirátori využívajú vymyslené príbehy, ktoré zaujmú, aj keď sa nezakladajú na pravde. Tejto skutočnosti neodolávajú ani vysoko inteligentní ľudia, napr. Kary Mullis získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 1993, ale tvrdil, že globálne otepľovanie je len marketingový ťah.
Konfirmačné skresľovanie sme si tiež overili osobne. Po zadaní troch rôznych čísel, sme mali nájsť tri čísla, ktoré by spĺňali kritériá zadaných. Každý sme si našli inú súvislosť čísel a v nej sme pokračovali. Až keď sme poznali riešenie ostatných sme zistili, že sme si všímali naše existujúce názory a ignorovali ďalšie možnosti. Je to tým, že mozog šetrí energiu a hľadá rýchle potvrdenie toho, čo už vie.
Chýba nám blízkosť. Ľudský mozog je sociálny. Chronická absencia blízkosti môže zmeniť fungovanie mozgu a ovplyvniť schopnosť empatie. Mali by sme mať na zreteli, že zaujímať sa o skúsenosti priateľa je dôležitejšie, ako mať pravdu. Mali by sme pristupovať ku každému, s ktorým diskutujeme s láskavou kritikou. V prvom rade by sme ho mali vypočuť, a aj keď s jeho názorom nesúhlasíme, nemali by sme ho prerušovať. Následne prerozprávať verne to čo povedal, a overiť si, či sme dobre pochopili. Potom by sme mali nájsť niečo, s čím sa vieme stotožniť a pomenovať k čomu sme dospeli. Nakoniec dať láskavú spätnú väzbu.
II. Životné okolnosti
Životné okolnosti vždy zohrávajú podstatnú funkciu pri tom, čomu veríme a čomu nie. Ak sme v strese, nebodaj v stálom strese – nedostatok základných potrieb, nebezpečenstvo rôzneho druhu a podobne, skôr veríme nezmyslom, lebo hľadáme vinníka.
Toho roku vo veku 96 rokov zomrel Jürgen Habermas, jeden z najväčších mysliteľov súčasnosti, ktorý razil myšlienku takzvaného komunikatívneho rozumu, podľa ktorej len slobodná diskusia a nezmanipulované kolektívne rozhodovanie občanov môže zaručiť legitimitu demokratických inštitúcií.
Naozaj užitočné vedomosti sme sa dozvedeli alebo niektoré si potvrdili s pánom Lackom. Bolo to už tretie stretnutie a tešíme sa na ďalšie pokračovania s týmto odborníkom a výborným prednášateľom.
Doporučená literatúra
Na záver pani Berová poďakovala, aj v mene 32 zúčastnených členov – Kultúrni seniori, pani Natálii Šťastnej z Domu Európskej únie, ktorá podujatie pripravila.
