Dňa 22.4.2026 o 14,00 hod. nás opäť, na pôde Domu Európskej únie v Bratislave privítala pani Natália Šťastná. Informovala nás o programoch, ktoré pripravujú v blízkej budúcnosti a na ktoré nás všetkých pozvala. Potom uviedla, nám už dobre známeho, pána Pavla Lacka, prednášateľa dnešnej témy, ktorý tému rozdelil do troch otázok, na ktoré sme hľadali odpovede.
1. Vidíme svet rovnako ?
2. Kedy meníme názory ?
3. Ako viesť rozhovor, ak nesúhlasíme ?
Hneď v úvodnej časti sme interaktívne mali napísať, akej farby sú šaty a premietacom plátne. Pán Lacko naše odpovede pozbieral a prečítal nám ich. Zaujímavosťou bolo, že zase tak ako v minulosti, naše názory boli rôzne. Z toho vyplýva, že svet nevidíme rovnako, naše vnímanie závisí od rôznych skúseností z minulosti. Podľa výsledkov celosvetovej štúdie ohľadom videnia farby šiat sme sa dozvedeli, že vedci konštatovali, že videnie farieb súvisí napríklad aj s tým, či sme ranostaji, alebo radi ponocujeme. Ranostaji ten istý obrázok vidia skôr vo svetlých farbách a prisvetlenie pripisujú dennému svetlu. Naopak ponocujúci ľudia prisvetlenie pripisujú umelému svetlu a farby vidia tmavšie.
Situácie vyhodnocujeme podľa životných skúseností. Ak veríme nejakej téme, nie je ľahké zmeniť názor. Podľa vedcov, minimálne tretina protiargumentov nás prijme začať uvažovať nad danou témou. Aj to len v prípade, ak sa nejedná o najhlbšie presvedčenie. Ak niekto spochybňuje naše zásadné názory neprijímame argumenty a cítime sa ohrození. Snažíme sa brániť a nepripúšťame racionálnu diskusiu.
Pri zložitých témach viac prijímame názor blízkeho človeka, alebo nám známej autority. Ak chceme pochopiť názor cudzích ľudí, mali by sme si s nimi nájsť spoločné cesty. Tak ako sme sa naučili na predchádzajúcom seminári, veľmi dôležité je vypočuť si názor druhého bez prerušovania, uistiť sa, či sme mu dobre rozumeli, hľadať spoločné, čo i len malé prieniky našich názorov a nakoniec vyjadriť svoj názor priliehavým, nekonfliktným spôsobom. Cieľom viesť rozhovor nie je meniť názory, ale povzbudiť druhého, aby sa zamyslel nad svojím uvažovaním. Nie je dôležité čo si človek myslí, ale prečo si to myslí a ako na to prišiel.
Pán Lacko nám odporučil túto literatúru:
