Zážitkové vzdelávanie seniorov – demokracia v praxi v rámci projektu Doma v Európe – Ako si poradiť s dezinformáciami

Veľmi zaujímavé odpoludnie zažili Kultúrni seniori s pánom Pavlom Lackom v Domu Európskej únie v Bratislave 20.5.2026.

Prvá úloha pre prítomných  bolo hľadanie nezrovnalostí na fotografii z roku 2019, kde podľa nadpisu, poslanci európskeho parlamentu spali na zasadnutí. Postupne, krok za krokom, sme odhaľovali pravdivosť, respektíve nepravdivosť fotografie, podľa interiéru, mobiliáru, vizuálu poslancov, fyziognómie, oblečenia a pod. Nakoniec sme zadali aplikácii lents fotografiu, ktorá nám ukázala, koľkokrát bola táto fotografia zverejnená v tlači. Zaujímavé bolo, že to bolo v niektorej juhoamerickej krajine. Čiže jednoznačne išlo o zámer naštrbiť povesť Európskeho parlamentu využitím fotografie z iného parlamentu.
 

Ďalšia fotografia mala dokumentovať masový odchod obyvateľov Charkova vlakom počas napadnutia Ukrajiny na prelome rokov 2021  a 2022. Využitím Google mapy sme porovnávali stavebné a technologické detaily – typ okien, mreže na oknách, typ ventilátorov a pod.  Na fotografii ľudia mali pršiplášte a dáždniky, tak sme zisťovali aké bolo počasie  v Charkova v tých dňoch. Keďže sa potvrdila zhoda, považujeme fotografiu za autentickú.


 Pri zisťovaní vierohodnosti je potrebné si všímať všelijaké t.zv. geošpecifikácie, napr. typy čísel domov v rôznych krajinách sú rôzne, ako aj poštové schránky, typy semaforov, ďalej porovnávať pozadie – tvar pohorí, rastliny a podobne.

Umelá inteligencia nám dokonca vie nájsť čo bolo predlohou pri návrhu budov, či má súvislosť s historickými objektmi alebo architekt vychádzal z úplne iných pohnútok.

Napríklad, zaujímavé je hľadať vyjadrenia, názory kandidátov pred voľbami v minulosti. Dá sa to nájsť na internete a prečítať si rôzne články v rôznych časopisoch aj niekoľko rokov dozadu.

Pán Lacko nám vysvetlil, že každý súbor obsahuje metadata. Metadáta sú jednoducho povedané dáta o dátach. Sú to štruktúrované informácie, ktoré opisujú, vysvetľujú alebo uľahčujú hľadanie, správu a používanie iných údajov. Sociálne siete ako Facebook metadata zmažú, aby zmenšili uverejnené súbory. Tieto údaje sú zaujímavé a dajú sa v nich nájsť napríklad, na ktorom počítači bola vypracovaná daná zmluva, alebo ten ktorý prejav politikov a verejných činiteľov.

Dozvedeli sme sa, že obranné zložky sústavne sledujú napríklad pohyb lietadiel, predpokladajú prečo sa daný politik presúva daným smerom, či nie je potrebné robiť predbežné opatrenia proti ohrozeniu. Sú jedinci, ktorí takto sledujú pohyb známych osobností, napríklad spevákov a počítajú akú ekologickú stopu zanechávajú. 

Dnes je možné aj po rokoch nájsť hľadané osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov skrývali. Aplikácie využitím umelej inteligencie vedia zmeniť výzor človeka na fotografii, ako asi vyzerá po rokoch. Takto sa po rokoch našla členka Frakcia Červenej armády v Nemecku. Polícia v Berlíne zadržala Danielu Kletteovú (67) v jej byte vo februári 2024, čím sa skončilo jej viac ako 30 rokov trvajúce skrývanie sa pod falošnou identitou. PimEyes je pokročilý online vyhľadávač a nástroj na rozpoznávanie tvárí, ktorý funguje na princípe reverzného vyhľadávania. Na rozdiel od bežných vyhľadávačov obrázkov (ako Google Lens) neprehľadáva fotky podľa kľúčových slov, ale analyzuje priamo črty vašej tváre.

Nakoniec pán Lacko zhrnul dnešnú tému :

1. Nástroje na internetový rešerš

– internetový archív – https://web.archive.org/

– spätné vyhľadávanie obrázkov – https://images.google.com/

– spätné vyhľadávanie obrázkov vrátane zobrazenia výsledkov

https://tineye.com/

– historické dáta o počasí – https://www.wunderground.com/history

– pomôcky ku geolokalizácii –https://geohints.com/ Lines

– ako vyzerajú hory okolo ? – https://www.peakfinder.com/

– identifikovanie (pôvodu) rastliny – https://identify.plantnet.org/

– zistenie metadát z obrázku / fotky – https://jimpl.com/

2. Čo si všímať, ak chceme získať kvalitné informácie

– povesť média, z ktorého pochádza informácia

– uvádzanie autora pri článku (Je odborník? Akú má reputáciu?)

– uvádzanie zdroja, z ktorého pochádzajú informácie (Odkiaľ novinár čerpal? Je to hodnoverný zdroj?)

– jazyk a tón textu ( Je text napísaný neutrálne alebo hodnotiaco ? Aké emócie vo mne text vyvoláva? A prečo autor chcel, aby som sa cítil práve takto?)

– hľadá autor pravdu, alebo si myslí, že ju má / vlastní?

– ako reaguje na chyby? Prizná si ich, alebo sa ich snaží ututlať?

Dúfame, že pán Lacko si pre nás pripraví ďalšie zaujímavé témy.