Spoznať Gemer nie je jednoduché. Nádherná príroda, krásne dedinky, úžasné pamiatky, rôzne zachovalé remeslá, stále prítomný folklór a mnoho ďalšieho. Tridsiaťdva Kultúrnych seniorov sa zhodlo, že za tri dni sa to naozaj zvládnuť nedá, ale aspoň sme začali a to návštevou dedinky Rejdová.
Privítala nás starostka Slávka Krišťáková a previedla nás celou dedinou, ktorá má len 744 obyvateľov, ale život v nej je obdivuhodný. Všade čisto, upravený každý kúsok verejného priestranstva. Aktivity, ktorým sa venujú, by mohlo závidieť nejedno slovenské mesto. Dominantou dediny je evanjelický a.v. kostol, ktorého interiér je na túto kresťanskú denomináciu až prekvapujúco bohato zdobený. Historik Ján Kolesár nás podrobne zoznámil s históriou Rejdovej, ktorej prvé písomné zmienky sú z roku 1551. Obyvatelia boli valasi, veľmi šikovní a pracovití, mali rôzne výsady – dôchodky, o ktoré ich Andrášiovci z Betliara chceli dlhé roky pripraviť.
Od roku 1700 sa písala a dodnes píše miestna kronika. Je tu zachované poľnohospodárstvo, remeselníctvo: – tesári, kováči, kožušníci, garbiari, tkáči, čipkári, tkáči handrových kobercov a známa je hlavne výroba krojov.
Erb dediny predstavujú skrížené banícke nástroje – sekerka a kopáč, kvety, krásy okolitej prírody a korunka privilégia dediny.
Druhý deň sme sa zastavili v Štítniku, a to najprv v evanjelickom a.v. kostole, ktorý bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Mladý historik Samuel Očkaík nám podrobne porozprával o vzniku kostola, o vzácnych nástenných maľbách – freskách aj o tumbách rodu Štítnických.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1355.Na stenách je vyše 200 m² nástenných malieb, ktoré znázorňujú rôzne, prevažne náboženské námety. Sú zachované miestami vo dvoch a výnimočne až v troch vrstvách. Najstaršie maľby, ktoré pochádzajú z poslednej tretiny 14. storočia, sú vytvorené podľa talianskych predlôh. Náhrobné kamenné dosky – tumby sú súčasťou interiéru. Najzaujímavejšie z nich sú tumby Štefana Csetnekyho, posledného z rodu Bebekovcov, z roku 1594, a Kláry Bebekovej z červeného lešteného mramoru.
Priamo v obci sa nachádza aj Vodný hrad. Postavili ho okolo roku 1432 Bebekovci na močarisku. Plnil funkciu zemepanského sídla, no aj ochranno-vojenskú. Bebekovci obývali hrad do roku 1594, do svojho vymretia. Potom prešiel do vlastníctva iných šľachtických rodín. Dnes sme tam našli výstavu 73 autorov zo Slovenska, zameranú na pominuteľnosť a krehkosť života, z verejnej výtvarnej výzvy Moje Vanitas.
Zastavili sme sa aj vo výrobni sklenených gulí. Tradícia ručnej výroby vianočných ozdôb sa do Štítnika vrátila po 25 rokoch. Fúkanie skla je súčasťou multifunkčného centra GemCraft. Vynovená dielňa a zážitkové centrum ponúka nielen pohľad na ručne fúkané a maľované gule, ale aj možnosť vyskúšať si vlastnú tvorivosť.
V Ochtinej nás čakal diakon Martin Dudáš, ktorého by sme vedeli počúvať celé hodiny. O ich evanjelickom a.v. kostole vie veľmi veľa, ako aj o histórii obce. Gotický kostol je známy vzácnou freskovou výmaľbou, ktorá pochádza z polovice 14. storočia. Maľby zobrazujú christologický cyklus. Autor výmaľby, nazývaný Majster Ochtinského presbytéria, nám zanechal dielo výnimočnej nadregionálnej kvality. Žiaľ, v súčasnosti je toto dielo v zlom technickom stave a vyžadovalo by nákladné reštaurovanie. V posledných rokoch došlo k obnove šindľovej strechy chrámu. Martin Dudáš spomenul aj zabudnutého slovenský vedeckého a vlastivedného pracovníka, pedagóga, historika, geografa, teológa, evanjelického kňaza, osvietenca, národného buditeľa a prírodovedného bádateľa – Ladislava Bartholomeidesa.
V Ochtinej sa nachádza aj unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. Patrí do Svetového dedičstva UNESCO. Objavili ju náhodou v roku 1954 a pre verejnosť je sprístupnená od roku 1972. Je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete. Na rozdiel od bežných kvapľov hlavnou atrakciou tejto jaskyne je excentrická výzdoba z minerálu aragonit. Je tu v troch rôznych generáciách, pričom najstaršia vznikla pred viac ako 120 000 rokmi. Útvary pripomínajúce ihlice či hviezdy, vznikli za špecifických hydrochemických podmienok v uzavretých podzemných dutinách.
Sprístupnená dĺžka jaskyne je 244 metrov a prehliadka trvá 40 minút. Dostať sa do jaskyne znamená prekonať 104 schodov, čoho sme sa obávali, ale všetci naši seniori to zvládli.
Posledná zastávka dňa bola v – Koceľovciach. Výklad v evanjelickom a.v. kostole si pre nás pripravila mladá študentka Dominika Vojtková. Evanjelický kostol v Koceľovciach je gotická stavba, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963. Ide o jednoloďovú stredovekú stavbu s polygonálnym presbytériom. Kostol je slohovo čistá gotická architektúra s hodnotnými freskami v interiéri, ktorých autorom je Majster Ochtinského presbytéria. Na začiatku 20. storočia bola upravená veža kostola, keď získala netradičnú secesnú plechovú helmicu. Zatiaľ posledný reštaurátorský prieskum sa uskutočnil v roku 1976. Súčasťou zariadenia kostola je gotická kamenná krstiteľnica a barokový oltár, ktorého niekoľkoročné reštaurovanie bolo uskutočnené za pomoci Združenia Gotická cesta a dokončené v roku 2019.
Je nám veľmi ľúto, že sa týmto pamiatkam venuje tak málo pozornosti. Všetky tieto vzácne kostolíky by potrebovali rekonštrukciu, reštauráciu a obnovu. Inak o toto naše kultúrne bohatstvo prídeme.
Tretí deň sme začali komentovanou prehliadkou mesta Rožňava, ktorú nám sprostredkoval Peter Palgut, ktorý je nielen sprievodca, ale aj podpredseda Združenia Gotickácesta.Rožňava je historické mesto v srdci Gemeru, preslávené bohatou banskou minulosťou, baníckym múzeom a zachovaným stredovekým centrom. Jej dejiny formovala najmä ťažba drahých kovov, cirkevná správa a vplyv šľachtických rodov. Mesto sa spomína v darovacej listine kráľa Ondreja III. pod názvom Rosnoubana z roku 1291. Názov bol odvodený od mimoriadne výnosnej bane na zlato a striebro. Od 19. storočia sa preorientovala na významné školské centrum. Na miestnych gymnáziách študovali mnohé osobnosti, napríklad Pavol Jozef Šafárik a Samuel Tomášik. Vďaka kráľovnej Márii Terézii sa stala centrom novozaloženého rožňavského biskupstva, čo mestu dodalo kultúrny a architektonický lesk. Mesto sa pýši najstaršou známou stavbou – Katedrálou Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne gotickým kostolom, v ktorom sa nachádza najstaršia známa tabuľová maľba Metercie v strednej Európe. Na pozadí náboženského výjavu je zachytené najstaršie dobové zobrazenie stredovekého baníctva a hutníctva.
Ďalšou zastávkou bolo Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Je to unikátna secesná stavba z roku 1904. Dal ho postaviť gróf Dionýz Andrássy ako miesto posledného odpočinku pre svoju milovanú manželku Františku Hablawetzovú. S podrobnou históriou rodiny, ale aj s detailmi stavby nám zoznámila sprievodkyňa mauzóleom Antónia Lorko.
Naše putovanie sme ukončili v Betliari. Betliarsky kaštieľ je unikátny tým, že je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa zachoval s pôvodným zariadením a so zbierkami rodiny Andrássyovcov. Okrem pôvodného luxusného nábytku a bohatej historickej knižnice sú tu exotické exponáty, vrátane egyptskej múmie, a nádherný 57-hektárový anglický park s umelou jaskyňou a vodopádom.
