Na pozvanie Anky a Ruda Rollerovcov 31 členov Kultúrnych seniorov navštívilo Ivanku pri Dunaji, obec neďaleko od Bratislavy, bohatú na históriu a zaujímavé miesta.
Anka Rollerová nám pred pohostinstvom LA PALOMA podrobne pripomenula život Ľudovíta Štúra aj to, ako práve toto miesto súvisí s významnou historickou udalosťou. Keď Štúra odvolali z učiteľského miesta na Bratislavskom lýceu, 23 študentov sa rozhodlo pokračovať v štúdiu v Levoči. V hostinci Čierny orol, sa 5. marca 1844 lúčili s priateľmi. Vtedy prvýkrát zaznela pieseň Janka Matušku „Nad Tatrou sa blýska“ na nápev ľudovej piesne „Kopala studienku“.
Každoročne sa pri pamätnej tabuli konajú spomienkové slávnosti za účasti žiakov a študentov. Obdivovali sme architektonické detaily v exteriéri aj interiéri pohostinstva a tiež množstvo vystavených artefaktov.
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou obce je kaštieľ. O jeho histórii nás podrobne poinformovala pani Judita Blahutiaková, ktorá v ňom pracovala 42 rokov. Postavili ho v 18. storočí v barokovom slohu pre rod Grasalkovičovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1841, keď ho kúpil Michal Obrenovič, srbské knieža. V roku 1853 sa oženil s uhorskou šľachtičnou, grófkou Júliou Huňadyovou. V roku 1855 v kaštieli Obrenoviča tajne navštívil Ľudovít Štúr, ktorý v tom čase žil pod policajným dozorom v Modre. Túto udalosť pripomína aj pamätná tabuľa.
V roku 1856 postihol Ivanku požiar. Časť západného traktu bola natoľko zničená, že ju asanovali a Obrenovič dal kaštieľ upraviť v novogotickom slohu; bola pristavaná aj veža s vodojemom. Kaštieľ bol obklopený rozsiahlym francúzskym parkom. Začiatkom 20. storočia noví vlastníci Huňadyovci dali kaštieľ upraviť, tentoraz v neogoticko-secesnom slohu. V januári 1943 sa tam prisťahovali jezuiti, ktorí ho odkúpili od grófa Huňadyho. Zriadili v ňom internát pre mládež študujúcu na jezuitskom gymnáziu v Bratislave. V roku 1948 bol majetok jezuitov znárodnený a prešiel do rúk povereníctva poľnohospodárstva. Po roku 1989 sa reštitúciou opäť vrátil do správy Spoločnosti Ježišovej – jezuitov. V súčasnosti je kaštieľ zrekonštruovaný a sídli v ňom – jezuitské Centrum spirituality Loyola a Kolégium Antona Neuwirtha
Kostol svätého Jána Krstiteľa je v poradí tretí kostol na tomto mieste. Prvý kostol postavili pravdepodobne koncom 12. storočia učeníci sv. Cyrila a Metoda; bola to iba jednoduchá kaplnka z dreva. Keď kopali základy pre stĺpy, ktoré dnes držia rozšírený chór, objavili základy druhého kostola, ktorý bol postavený z kameňa a chór mal z dreva. So stavbou súčasného barokového rímskokatolíckeho farského kostola začal v roku 1770 gróf Anton I. Grasalkovič a dostaval ho jeho syn Anton II. v roku 1772. Vežové hodiny boli dovezené v roku 1880 z Viedne. Do gule pod krížom boli uschované dokumenty svedčiace o tej dobe – ako posolstvo pre budúcich Ivančanov.
V sprievode pani Blahutiakovej sme si pozreli aj kryptu pod kostolom, ktorú vybudovali v rokoch 1770 – 1772 súčasne so stavbou kostola. Boli v nej pochovaní Anton II. Grasalkovič, jeho manželka Anna Mária Esterházi a ich syn Anton III., ktorého smrťou v roku 1841 vymrela mužská vetva rodu; ich ostatky boli prevezené do Budapešti. Dnes tam odpočívajú členovia rodiny Huňadyovcov (napríklad Ferenc Hunyady s manželkou Júliou Zichy – rodičia grófky Júlie Hunyady, ktorá dala kryptu rozšíriť a upraviť, no nie je tam pochovaná, László Hunyady, Kálmán Hunyady a Pál Hunyady).
V malom parčíku v strede obce je národná kultúrna pamiatka – barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého. Podľa legendy ho dali postaviť v roku 1777 hostia Antona II. Grasalkoviča, ako vďaku za svoju záchranu pred utopením.
Neďaleko súsošia stojí Kaplnka sv. Rozálie, postavená v roku 1832 na znak vďaky obyvateľov obce za ukončenie morovej epidémie. Má tvar rotundy s novoklasicistickým priečelím, kupolovitou strechou a malou vežičkou, v ktorej je umiestnený zvon. Unikátny je oltárny obraz s postavou sv. Rozálie a dobovým zobrazením Ivanky zo začiatku 19. storočia. Kaplnka je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.
V Informačnom centre nás Anka Rollerová pohostila výborným zákuskom a figami z vlastnej úrody. Dozvedeli sme sa o činnosti Historickej spoločnosti Ivanky, ktorá bola založená v októbri 2005 a má 10 členov; medzi nich patrí aj náš sprievodca Rudo Roller a tajomník HS Peter Blubla, ktorý robil videozáznam z našej návštevy v Ivanke pri Dunaji. Činnosť spoločnosti je rôznorodá : skúmanie starších dejín, tradícií a dôležitých udalostí obce, ochrana, obnova a prezentácia pamiatok, organizovanie spomienkových akcií, vlastivedné vychádzky, budovanie spomienkových pamätníkov na letecké havárie atď. Vydali reprezentačnú knihu Pamiatky a pamätihodnosti Ivanky pri Dunaji, viaceré zborníky a bulletiny. Súčasťou informačného strediska je Pamätná izba M. R. Štefánika.
Po ceste autobusom k Mohyle M. R. Štefánika nám Rudo Roller ukázal technickú pamiatku : vozík, ktorý súvisí s budovaním Šúrskeho kanála v rokoch 1941 – 1943. Mal slúžiť na odvodnenie mokradí rezervácie Šúr a stavali ho nútene nasadení židia, Rómovia a politickí väzni.
Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika stojí na mieste, kde sa 4. mája 1919 zrútilo lietadlo Caproni 450, v ktorom Štefánik zahynul spolu s tromi talianskymi letcami. Na rozdiel od monumentálnej, známejšej mohyly na Bradle, kde je generál pochovaný, má táto pamätná mohyla komornejší, no veľmi dôstojný charakter. Autorom projektu je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, blízky Štefánikov priateľ, ktorý navrhol obidva pamätníky : v Ivanke pri Dunaji má tvar egyptskej pyramídy a na Bradle aztéckej pyramídy. Ivanská mohyla bola postavená v roku 1923. Pamätník tvorí kamenná pyramída (tumba) umiestnená uprostred zemného valu. Okolo obdĺžnikového valu sú vysadené slovanské lipy, ktoré dotvárajú pietnu atmosféru miesta. Na žulovej tabuli sú uvedené mená všetkých obetí nešťastia (M. R. Štefánik, npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti). Areál je celoročne voľne prístupný a predstavuje obľúbený cieľ pre peších turistov aj cyklistov.Od tejto mohyly sa symbolicky začína Štefánikova magistrála (zelená turistická značka), ktorá pokračuje cez Malé Karpaty až na spomínané Bradlo. Každoročne sa tu konajú aj organizované behy a cyklistické prejazdy.
Posledné zastavenie bolo pri pamätnom mieste na haváriu lietadla 11. 2. 1977, ktoré letelo na linke Praha – Bratislava – Košice. Bola to, unikátna forma lietadlovej pošty, jediná na svete. Zásielky sa spracovávali priamo počas letu a pripravovali na ďalšie pozemné doručenie. Nehodu neprežili dvaja členovia posádky a dvaja pracovníci pošty.
Ďakujeme manželom Rollerovcom, pani Blahutiakovej a Petrovi Blublovi za krásny a zmysluplne strávený deň.