Prostredníctvom sociálneho rozvoja chceme upriamiť pozornosť seniorov na kultúrne svetové dedičstvo a ciele v oblasti kultúrnej identity a rozvíjať schopnosti seniorov formou kultúrnej exkurzie.
V máji toho roku sme navštívili niekoľko drevených kostolíkov v okolí Bardejova. Bol to nezabudnuteľný zážitok stretnúť sa s tak dávnou a tak zachovalou históriou na Slovensku. Požiadali sme preto Majku Berovú, aby zorganizovala niečo podobné aj v inom regióne. Podarilo sa, dokonca s neskutočnou pridanou hodnotou, koncertom v Kežmarku.
Okolo obeda sme pricestovali do Kežmarku
a ubytovali sa v sympatickom hoteli Club. Po chutnom obede sme sa presunuli do dreveného artikulárneho kostola Evanjelickej cirkvi a.v., kde nás čakala pani sprievodkyňa. Od roku 1985 je kostol Najsvätejšej Trojice národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2008 aj pamiatkou UNESCO. Patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Vysvätený bol 15. augusta 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Najstaršou súčasťou kostola je krstiteľnica z roku 1690, ktorá pochádza z pôvodného kostola. Výnimočný je aj barokový organ ornamentálne zdobený s iluzívnymi maľbami a plastikou anjela. Pri príležitosti 500. výročia reformácie bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen“ v Bruseli. Rozmery kostola sú – dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m, počet chórov: 5+1 a počet miest na sedenie je 1541.
Druhým zastavením bola prehliadka Nového evanjelického kostola, ktorý stojí hneď vedľa dreveného artikulárneho kostola. V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu – drevený artikulárny kostol chátral a začal byť nebezpečný, predovšetkým po statickej stránke. Preto delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie – ako hovorí tradícia – boli pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Stavba kostola skutočne upúta každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno – zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. Rozmery kostola sú – dĺžka 80 m, šírka 20 m a výška 33m. Počet miest na sedenie je 900. Je tiež Národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1981.
Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 – 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu.
Vo večerných hodinách sme sa zúčastnili na výnimočnom koncerte pod názvom Opera pod Tatrami, ktorý sa konal práve v Drevenom artikulárnom kostole. Umelci Ludovik Kendi – renomovaný barytonista s koreňmi v Rumunsku a Maďarsku, ktorý žiari na európskych operných scénach, Tatiana Hajzušová -mladá sopranistka s veľkým talentom a kariérou pred sebou, a Titusz Tóbisz – charizmatický tenorista, nás spoločne previedli svetom opery cez tie najkrajšie a najslávnejšie árie a duetá. Program koncertu bol zostavený z diel svetových operných skladateľov – R.Leoncavallo, G.Puccini, G. Verdi, W. A. Mozar a Sergej Banevič. Klavírny sprievod bravúrne zvládla Júlia Grejtáková – významná slovenská klaviristka.
Na druhý deň nás mladá kežmarská sprievodkyňa sprevádzala po ďalších častiach mesta Kežmarok a ukázala nám krásne stavby – rímskokatolícky neskorogotický kostol – Baziliku Povýšenia svätého kríža, budovu Evanjelického lýcea, kde študovali mnohí literáti – Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jonáš Záborský, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Ladislav Mednyánszky, Peter Bohúň, lekári Vojtech Alexander, Daniel Fischer a mnohí ďalší. Ďalej neskorogotický mestský hrad, pôvodne gotickú, neskôr prestavanú na klasicistický sloh Mestskú radnicu, klasicistickú Redutu a obdivovali sme prebiehajúce rekonštrukčné práce na budove secesnej železničnej stanice.
